„Jéj, aj ty nosíš šnúrku? My na nich s Bobíkom fičíme tri roky a od vtedy nás nikto nemal šancu urieknuť,“ vyflusla na mňa bývalá kolegyňa Simona, do ktorej som omylom narazila pri ceste na kávu. Pekné Red – Trio: Simona, jej manžel Bobík (v civile rozumej Boris) a dieťa Sebastian Samuel. Že sú jedna rodina vám zapne pri pohľade na ich ľavé zápästia. Červená šnúrka Cruciani na Simonkininom, verzia z galantérky na Bobíkovom a Guess na liliputánskom zápästiatku trendového Bastiho.
Trochu sa mi spravilo zle, keď obvinila môj tenký červený náramok so srdiečkom, ktorý som dostala v trinástich od mamy, že patrí do čeľade „červenošnúrkovcov“. S hrdosťou, že ho stále navlečiem na ruku, som si ho pred týždňom po rokoch zapla na zápästie. Neuvedomujúc si nebezpečenstvo, že si ho niekto môže pomýliť so ´zázračným´ červeným ochrancom´. Veď hystéria okolo červených talizmanov už pred dvoma rokmi skončila.
O to väčšie bolo moje zdesenie, keď som si po Simonkinej rodine začala všímať ošnúrkovaných stále viac. Náramky proti urieknutiu, ktoré spromovala ľavá ruky Madonny, zbadáte občas aj na zápästiach vedľa hodiniek Michael Kors, Patek Phillippe či Omega.
„Prečo nosíte tú šnúrku na ruke?“ pýtam sa ľudí, u ktorých som si ich za posledný týždeň zazrela:
Hela (50), ekonómka: Ále moja, to sú blbosti, ja ho nosím len tak. Keby náhodou.
Zuzana (25), modelka: No jasné, že na ochranu. Ty kde žiješ, že to nepoznáš?!
Dám ti link, kde na webe zoženieš super trendové.
Peter (32), lekár: Dala mi ho frajerka, tak ani neviem na čo, ona tvrdí, že sa vďaka nemu nemusí o mňa toľko báť
Sebastián Samuel (1.2), dieťa Simony: toho som nemala odvahu spýtať sa na názor
Aby som sa však nepýtala iba ja, Simona prešla do obrany otázkou: „Prosím ťa, a ako sa chrániš proti urieknutiu ty?“ Nuž, zamýšľam sa, či jej to na rovinu povedať, lebo sa ponáhľam a z odpovede čakám polemiku tvrdého kalibru: „Simonka, ja nemám pocit, že ma ten kúsok nitky ochráni. Radšej sa pomodlím a poverám sa snažím vyhýbať.“ Olej na oheň.
Simona: Ty si robíš prdel, že kľačíš v kostole pred kňazom, ktorí sám robí to, čo zakazuje svojim ovečkám?
Ja: Simonka, to by bolo na dlho. Viera je viac ako jeden kňaz, ktorý nie je dostatočne silný, aby si plnil svoje ´záväzky´. Veď je to, akoby sme odsudzovali lásku, lebo zo sto svadieb vznikne štyrdisaťdva rozvodov. Alebo ako by sme súdili spravodlivosť, lebo tamten sudca si z času na čas vyzdvihne od niekoho pohľadnicu s obálkou.
Sama na červenej šnúrke nič zlé nevidím. Zvýrazňuje ženské zápästie a jednoduchú krásu farby, ktorá je občas efektnejšia ako diamant. Čo sa nám to však stalo s vedomím, keď sme schopní uveriť v zázračnú moc predmetu? Františkánsky kňaz a exorcista Elias Vella upozorňuje na nebezpečenstvo vecí, ktorým dávame magickú moc. Bez toho, aby sme vraj mali zlé úmysly, sa vierou v daný predmet otvárame pôsobeniu silám, o ktoré by normálny človek nemal v racionálnom stave nikdy záujem.
Červená šnúrka neraz zvedie debatu na vieru. Je zvláštne, ako zarputilo vtipkujeme na margo viery v Boha, a na druhej strane bojujeme proti zlu.
Ako sa to dá neveriť v dobro, no triasť sa pred zlom a myslieť si, že ho tá červená šnúrka zaškrtí?
